Richard Feciskanin

denníky

Transsibírska magistrála – príprava

06/2010

Plán

Nad transsibírskou magistrálou sme uvažovali už dlhšie. Minulý rok sa k nej už schyľovalo, len sme sa s prípravami nerozhýbali včas. Po rozvičkovom výlete vlakom na Krym minulý rok bolo jasné, že toto leto sa na magistrálu pôjde.

Na začiatku roka už bolo jasné kto pôjde. Oproti Krymu (Lenka, Aďo, Ranbo a ja) pribudli ďalší dvaja parťáci (Edži a Roman). Začali sme usporiadavať stretnutia, kde naša cesta naberala reálnejšie kontúry. Od rozhodnutí odkiaľ kam a v ktorom čase, sme sa postupne dopracovali až k predbežnému plánu. Do príprav sme zahrnuli aj stretnutia, kde sme si vypočuli zážitky Ďurkovcov z Číny a Adama s Veronikou z transsibírskej magistrály. Pri tvorení plánu nám pomohol bedeker Trans-Siberian Railway, ktorý som dostal na narodeniny. Ďakujem, na cestách by to bolo ťažšie bez neho.

Doprava

Plán znel: pôjdeme na začiatku júla, z Pekingu do Moskvy cez Mongolsko. Ako prvé sme preto riešili letenky do Pekingu. Najlacnejšia možnosť bola od Aeroflotu zo Schwechatu s prestupom na Šeremetieve. Stálo nás to menej ako 400 €. Postrašili nás tým, že bude treba tranzitné víza, lebo musíme meniť terminál. Jasné, že to bola blbosť, overili sme si to. A nakoniec sme ani terminál meniť nemuseli. Dĺžka výletu bola obmedzovaná počtom dní zostávajúcej dovolenky, preto sme leteli aj z Moskvy. O dva dni dlhšie sme tak mohli zostať na magistrále. Kúpili sme Air Berlin za 109 €. Cestu sme tak mali ohraničenú – celková dĺžka vyšla 24 dní. Ostatné spojenia sme neriešili, dohodli sme sa, že sa prispôsobíme tomu, čo nás tam bude čakať. Verili sme, že lístky zoženieme, aj keď ideme počas sezóny. Takýto spôsob prípravy nebol celkom podľa Romanovych predstáv, ale väčšina je väčšina.

Víza

Víza sme riešili od konca, teda najskôr ruské. Pozvanie, pardón, správne voucher sme vybavili cez internet. Lenka oslovila nejaké agentúry, najústretovejší boli na www.expresstorussia.com. Za 15 € sme získali potrebné papiere. Ešte zostávalo navštíviť pobočku poisťovne, kedže potrebujú doklad o cestovnom poistení, kde nestačí mať napísané, že je to pre celý svet. V poisťovni už mali nachystané potvrdenie o platnosti poistenia v celom svete vrátane Ruskej Federácie. Zo všetkými požadovanými papiermi sme sa vybrali na ambasádu. Podľa informácií je treba vybavovať víza osobne, alebo mať overené splnomocnenie. Keď však Rusi zbadali, že sme spolu a máme rovnaké papiere, poslali všetkých okrem mňa von a ja som odovzdal doklady za všetkých. Išlo to úplne hladko (na rozdiel od ľudí pri vedľajšom okienku). Po skontrolovaní som dostal šek a o 10 dní sme si mohli prísť po pasy.

Mongolské víza sme vybavovali v Prahe. Nešli sme tam všetci, iba sme vypísali formulár, vytlačili pozvanie od Serga a napísali sme splnomocnenie pre Pepa. Aj to kým sa dohovoril s Mongolmi po telefóne ako to treba riešiť, dalo mu to zabrať. Rovnako mu potom dalo zabrať vysvetliť im, že v Česku sa skloňuje a preto ak splnomocňujeme Ondřeje Martínka, je to správne, keď sa volá Martínek a nie Martínka. Sú to asi Mongoli. Nakoniec sa všetko podarilo vybaviť a pasy nám Pepo poslal kuriérom.

Pasom trvalo neočakávane dlho kým prišli. Tesne pred záverečnou som ich u nás v práci vybral z podateľne, aby sme hneď na druhý deň ráno mohli ísť na čínsku ambasádu. Aj tu to išlo hladko, tentokrát aj s Ranbovým splnomocnením. Jediné, čo chceli vedieť bolo, či to chceme vybaviť expresne. Jasné, že nie. Aj tak nás spolu troje víza stáli 150 €. Keď sme ich mali v pase, nič nám nebránilo pustiť sa na cesty.

A čo bolo ďalej...