Všetky spracované výstupy boli vyhotovené na podklade leteckých meračských snímok poskytnutých Topografickým ústavom v Banskej Bystrici, ktoré boli fotogrametricky spracované do podoby ortofotomapy. Mapa krajinnej pokrývky 1894 bola vyhotovená na podklade katastrálnej mapy z ÚAGK.
Záujmová oblasť je súčasťou katastrálneho územia mesta Senec, pričom sa nachádza približne v jeho centrálnej časti. Hranica vybraného územia tu ohraničuje nízky vrch, tzv. vinohradnícky kopec, ktorý sa rozprestiera od okrajov do šírky 2 km.
Vyhraničenie:
- zo západu - pod miernymi úpätiami viníc až po okraj centra mesta územie vyhraničuje Pezinská a Diaľničná cesta
- z juhu - oblasť siaha po ulicu Pivničná štvrť so zástavbou rodinných domov, ktorej pokračovaním je Robotnícka a Vinohradnícka ulica siahajúca k areálu bývalej tehelne.
- z východu - od tehelne sa tiahne Trnavská cesta, pod východným úpätím viníc sa odpája cesta smerujúca k mestskej časti Svätý Martin.
- zo severu - územie oddeľujú zárezy a násypy diaľnice D1.
Celková výmera tejto oblasti dosahuje vyše 422 ha a zodpovedá niekdajšiemu najväčšiemu rozšíreniu viníc v Senci, ktoré boli zmapované na základe historických máp v bakalárskej práci (Zeman, 2015). Podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR táto oblasť spadá do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a Seneckého rajónu. Z prírodného hľadiska je územie pokryté sprašami, geomorfologicky oblasť radíme do Podunajskej nížiny, podcelku Podunajská pahorkatina. Z pôd sú najviac zastúpené úrodné kultizemné a karbonátové černozeme. Priemerný ročný úhrn zrážok je 500 mm a priemerná ročná teplota približne 10 °C (Atlas krajiny SR, 2002). Lokalita bola pre vinohradníctvo využívaná už v stredoveku, kedy vinohradníctvo predstavovalo jedno z nosných hospodárskych odvetví vtedajšieho Senca (Senčan, 11/1996). Prvé poznatky o rozlohe niekdajších viníc priniesli mapové diela autorov Libaia a Gotthardiho v čase osvietenstva v roku 1769, kedy vinohrady zapĺňali približne 320 ha územia. Z presných podkladov katastrálnych máp z roku 1894 bolo 176 ha pozemkov kategorizovaných ako vinice. V tom období sa pestoval vinič s nízkym vedením na hlavu, prezývaný aj štekový vinohrad. Od 60-tych rokov 20. storočia dochádza k výraznej zmene pôvodnej poľnohospodárskej krajiny. Vysadené sú nové vinice s vysokým vedením viniča v najväčšom rozsahu 76 ha v roku 1978. Postupne boli vinice nahradené prevažne ornou pôdou. Dnes sa v tejto lokalite obrába 30 ha viníc s predpokladanou úrodou 228 ton hrozna a 1598 hl vyrobeného vína.
Obr. 1 Pohľad na Senec zo západného svahu nad dnešnými vinicami. (foto M.Zeman)
Obr. 2 Pohľad na Bratislavu zo západného svahu nad dnešnými vinicami. (foto M.Zeman)
Obr. 3 Dnešné vinice na západnom svahu nad Diaľničnou cestou. (foto M.Zeman)
Obr. 4 a 5 Typické vínne pivnice zachované v Pivničnej štvrti. (foto M.Zeman)
Obr. 6 a 7 Vysoké vedenie viniča - vľavo (foto M. Zeman), nízke štekové vedenie starých viníc - vpravo. (foto J.Demovič)
Obr. 8 Dnešné využitie bývalých viníc nad Pivničnou štvrťou ako orná pôda. (foto M. Zeman)